Cesta za snom… IV. Trajektom z Calais do Dover

Pohlad z trajektu na Anglicko

IV. Trajektom z Calais do Dover
Prístav…
Nový deň, teším sa čo nám prinesie. Trajektom pôjdem prvý raz, nadšenie stúpa o toľko čo u mamky od obáv klesá. Po pestrých raňajkách, hor sa chytro po kufre, posledná fotka z pred hotela a nasadať do autobusu, ide sa do prístavu… kde treba byť načas. Na hraniciach, ktoré nás delili od Anglicka, sme sa stretli s prvou jedinou kontrolou dokladov či už pasov alebo občianskych preukazov. Či poplávame v stred osudu a vstúpime na územie zvané Anglicko o tom rozhodnú pracovníci tej krajiny na území krajiny francúzskej.
Chvíľu čakania, kontrola autobusu pred nami a konečne, sme na rade my. Kontrolujúca skupina troch členov anglickej národnosti bola ku podivu veľmi milá, usmievavá (často sa s tým človek nestretá u takýchto orgánov). Prešli sme, sme voľní a vypustení. Naše prepravné vozidlo sa zaradilo do dlhočizného radu, ktorého začiatkom bol náš “most” čo nás spojí s novou nepoznanou krajinou. Po dlhšom čakaní sme konečne autobusom zaparkovali na trajekte, dobre ho ukotvili a pobrali sme sa do palúb obrovského trajektu…pozor, zapamätať si farbu a číslo poschodia (istota), aby sa vedeli vrátiť späť. Pokiaľ ma pamäť neklame, náš trajekt mal 9? poschodí. Jasné koho by nezaujímalo to najvrchnejšie.. paluba. Okrem reštaurácii, barov sa tu nachádzali aj obchody, kde som si samozrejme kúpila suvenír… do obchodu na more predsa tak často zase nechodím…
Viac fotografií si môžte pozrieť v galérii: “Zo severu“.